História

Štúdio L+S existuje už od roku 1982, keď pod názvom Štúdio S začínalo ako umelecká scéna Slovkoncertu. Zrodilo sa ako agentážne divadlo, čiže ako scéna bez stáleho hereckého súboru i režiséra. Hercov angažovalo na jednotlivé predstavenia, prípadne pozývalo hosťovať súbory s inscenáciami, ktoré ladili s profilom divadla. Riaditeľom divadla sa stal Štefan Ladižinský.

Od samého začiatku sa orientovalo na malé české divadlá a avantgardné súbory; repertoár obohacovali o to najlepšie z českých scén. Tu možno nájsť korene, z akých po rokoch vyrástol dnešný na Slovensku i v Čechách cenený Festival České divadlo, ktorý pretrval dodnes.

Vďaka odvahe vedenia sa na doskách Štúdia S už po niekoľkých mesiacoch zjavila po roky proskribovaná dvojica Milan Lasica a Július Satinský v pôvodne televíznej skladačke Nikto nie je za dverami (1982). Postupne tu uviedli premiéry svojich najvýznamnejších hier Deň radosti (1986) a najmä Náš priateľ René (1991), ako aj výber zo starších dialógov Jubileum (1990). Osudovo ovplyvnili podobu Štúdia S nezameniteľnou poetikou. V ich duchu sa repertoár divadla orientuje podnes na poetický humor, ktorý závažné postrehy a myšlienky viac naznačuje než hovorí na plné ústa a v druhom pláne necháva priestor i pre kvapku smútku a nostalgie. Divadlo sa priam od prvého predstavenia stalo tribúnou spriaznených komorných telies, mladých nielen vekom, ale predovšetkým umeleckou výpoveďou. Predstavilo sa tu Radošinské naivné divadlo, i legendárne pražské divadlo Semafor. Štúdio S spolupracovalo na spoločných projektoch aj s ďalšími divadlami: s Poetickou scénou Novej scény, so Slovenským národným divadlom či Astorkou.

V eufórii po novembri 1989 sa v divadle konali diskusné večery so zaujímavými osobnosťami. Pre mnohé z nich predstavovalo javisko Štúdia S prvý dotyk s vlasťou po návrate z emigrácie. V programe divadla neprestáva mať výrazné miesto záujem o mladých tvorcov. Na Fujarovej show neskôr naviazala spolupráca s Vysokou školou múzických umení.

Štúdio S sa v apríli 1999 ako prvé divadlo privatizovalo a aj novým názvom potvrdilo to, čo tu fakticky jestvovalo už dvadsať rokov – zmenilo sa na Štúdio L+S.  

V decembri roku 2002 navždy odišiel Július Satinský. Táto smutná skutočnosť predstavuje obrovskú stratu tak pre slovenskú kultúru, ako aj pre Štúdio L+S.

V súčasnosti má divadlo na svojom repertoári sedemnásť divadelných titulov, a to aj vrátane svojho hudobného večera a talk show. Ide o komédie prevažne súčasných európskych a svetových autorov. Vstupuje aj do koprodukcií s českými divadlami, napríklad Divadlom Bolka Polívku z Brna a pražským Štúdiom DVA. Často hosťuje mimo svojho domovského javiska na scénach slovenských aj českých divadiel.    

Štúdio L+S sídli v Bratislave na Námestí 1. mája č. 5.


(V texte sú použité aj autorské pasáže spisovateľa Tomáša Janovica, ktorý zostavil v roku 2002 brožúru k dvadsiatemu výročiu divadla.)

13. apríla 2013
E.Borušovičová: 69 vecí lepších než sex
Réžia: Eva Borušovičová

20. septembra 2013
M. Doležalová a R. Vencl: Ani za milión!
Réžia: Jakub Nvota

15. februára 2014
J. Nvota: Spomínam na Paríž
Réžia: Jakub Nvota

26. apríla 2014
M. Lasica: Listy Emilovi
Réžia: Juraj Nvota

26. októbra 2014
J. Griškovec: Na východe nič nové
Réžia: Eduard Kudláč

2. mája 2015
Michaela Doleželová, Janka Ryšánek Schmiedtová: Tri grácie z umakartu
Réžia: M. Doleželová, J.R.Schmiedtová

24. októbra 2015
John Fiske: Skaza Titaniku
Réžia: Karol Vosátko

22. februára 2016
Matthieu Delaporte, Alexandre de La Patellière: Meno
Réžia: Jakub Nvota

31. marca 2016
Michaela Doleželová, Roman Vencl: Lož má krásne nohy
Réžia: M. Doleželová, R. Vencl