HISTÓRIA

Štúdio L+S existuje už od roku 1982, keď pod názvom Štúdio S začínalo ako umelecká scéna Slovkoncertu. Od svojho vzniku pôsobí ako agentážne divadlo, teda scéna bez stáleho hereckého súboru. Hercov aj ďalšie umelecké profesie angažovalo na jednotlivé predstavenia, prípadne pozývalo hosťovať súbory s inscenáciami, ktoré boli dramaturgicky vhodné. Riaditeľom divadla sa stal Štefan Ladižinský.

Od samého začiatku divadlo pravidelne spolupracovalo s českou divadelnou scénou, predovšetkým  na divadlá malých foriem a avantgardné súbory; repertoár obohacovali o to najlepšie z českých scén. Tu možno nájsť korene, z ktorých postupne vyrástol na Slovensku i v Čechách cenený Festival českého divadla, ktorý 27 rokov patril k významným podujatiam divadelnej kultúry.

Vďaka odvahe vedenia sa na doskách Štúdia S už po niekoľkých mesiacoch zjavila po roky proskribovaná dvojica Milan Lasica a Július Satinský v pôvodne televíznej skladačke Nikto nie je za dverami (1982). Postupne tu uviedli premiéry svojich najvýznamnejších hier Deň radosti (1986) a najmä Náš priateľ René (1991), ako aj výber zo starších dialógov Jubileum (1990). Osudovo ovplyvnili podobu Štúdia S nezameniteľnou poetikou. V ich duchu sa repertoár divadla orientuje podnes na poetický humor, ktorý závažné postrehy a myšlienky viac naznačuje než hovorí na plné ústa a v druhom pláne necháva priestor i pre kvapku smútku a nostalgie. Divadlo sa priam od prvého predstavenia stalo tribúnou spriaznených komorných telies, mladých nielen vekom, ale predovšetkým umeleckou výpoveďou. Predstavilo sa tu Radošinské naivné divadlo, i legendárne pražské divadlo Semafor. Štúdio S spolupracovalo na spoločných projektoch aj s ďalšími divadlami: s Poetickou scénou Novej scény, so Slovenským národným divadlom či Astorkou, Divadlom Bolka Polívku.

V eufórii po novembri 1989 sa v divadle konali diskusné večery so zaujímavými osobnosťami. Pre mnohé z nich predstavovalo javisko Štúdia S prvý dotyk s vlasťou po návrate z emigrácie. V programe divadla neprestáva mať výrazné miesto záujem o mladých tvorcov. Po úspechu Fujarovej show postupne vznikla spolupráca s Vysokou školou múzických umení.

Štúdio S sa v apríli 1999 ako prvé divadlo privatizovalo a aj novým názvom potvrdilo to, čo tu fakticky jestvovalo už dvadsať rokov – zmenilo sa na Štúdio L+S.  

V decembri roku 2002 navždy odišiel Július Satinský, čo bola a je obrovskú strata pre slovenskú kultúru aj pre Štúdio L+S. V júli roku 2021 nás navždy opustil Milan Lasica, ktorý ako umelecký riaditeľ, dramaturg a režisér zásadným spôsobom ovplyvnil a profiloval divadlo prakticky až do svojho odchodu. 

V súčasnosti divadlo pokračuje v dramaturgii, ako kombinácii vlastnej produkcie, koprodukčných projektov a hosťovaní slovenských a českých umelcov. K tradícii divadla neodmysliteľne patria aj hudobné koncerty rôznych žánrov. Značka L+S bola a je spojená s inteligentným humorom a to je odkaz, aj kritérium, ktoré sa súčasná dramaturgia snaží napĺňať a rozvíjať.
K pravidelným aktivitám divadla je aj hosťovanie mimo svojho domovského javiska na scénach slovenských aj českých divadiel.    

Štúdio L+S sídli v Bratislave na Námestí 1. mája č. 5.


(V texte sú použité aj autorské pasáže spisovateľa Tomáša Janovica, ktorý zostavil v roku 2002 brožúru k dvadsiatemu výročiu divadla.)